nový život histórii
Prečo na Zakarpatsku nie je žiadna historická a kultúrna rezervácia? Kto je majiteľom stredovekých hradov? Ako ich chrániť a obnoviť? Kto by ich mal vyšetrovať? Ako nezničiť to, čo ešte „žije“? Veľa otázok k jednému materiálu, súhlasíme! Skúsme však, aspoň začať hľadať odpovede. A tiež ukážeme a povieme, ako prebieha obnova zničených veží Nevytského hradu.
Na budovu s nami vyliezol Oleksandr Dzembas, človek, ktorý si zaslúži samostatnú knihu a vďačnosť Zakarpatcov, pretože je takmer jediným archeológom a výskumníkom hradu Nevytsky, ktorý za desaťročia zhromaždil stovky faktov, ktoré si dnes môžeme prečítať v jeho knihe a materiáloch uložených v sálach múzea Zakarpatského archeologického múzea – náradie, zbrane, mince, dlaždice.
Malé reštaurátorské práce sa na Nevytskom hrade naposledy uskutočnili v 80. rokoch. A minulý rok sa po silnej búrke zrútila strecha trojposchodovej veže Donžon. Pred niekoľkými mesiacmi nol hrad uzavretý, kvôli rekonštrukcii a na náklady štátneho rozpočtu a EÚ (grantový projekt „Rozvoj infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu a rekreácie Zakarpatska, prostredníctvom obnovy architektonickej pamiatky národného významu – hradu Nevytsky“) sa začali protiúrazové práce. Ide najmä o obnovu striech na vežiach a zachovanie niekoľkých stien. Celkovo je k dispozícii asi 11 miliónov hrivien. Práce by mali byť hotové do konca roka 2020. V súčasnosti bol hrad doručený operatívnemu vedeniu odboru kultúry Zakarpatskej oblastnej štátnej správy.
Je to však naozaj všetko, čo Nevytsky hrad potrebuje na obnovenie života a na krok od následného ničenia a zanedbávania, ktoré nevyhnutne nastanú, ak nebudú podniknuté žiadne kroky?
Najprv vám odporúčame pozrieť si naše video, ktoré sme natočili s pánom Alexandrom v zámku. Hovorí o tom, kto si tento objekt stále ponechal, čo ho zachránilo pred úplným úpadkom a aká budúcnosť ho čaká.
Tento hrad je cenný nielen pre Zakarpatsko, ale aj pre Európu, pretože napriek zničeniu je takmer autentický. Po roku 1644 už nebol prevádzkovaný, nedošlo k žiadnym úpravám. Presne toto nám dáva nádej, pri dôkladnom štúdiu uskutočniť jeho obnovu. Aj keď to, momentálne nie je o tom, ale iba o opravných prácach, – hovorí archeológ a historik Alexander Dzembas.
Za takmer 30 rokov práce na hrade sa pán Alexander spolu s dobrovoľníkmi, venoval nielen archeologickým výskumom, ale aj dôkladnému štúdiu, čisteniu a rekonštrukcii vonkajších hradných priekop.
– S Nevytskym sme použili pre prácu dosť zaujímavý zdroj – mimoškolské vzdelávanie. Tu trávili čas a pracovali deti, tínedžeri, študenti a dospelí z celej Ukrajiny a z iných krajín sveta. Týmito tábormi prešlo 5 000 detí, veľa z nich sa stali vedcami. A prví dobrovoľníci prišli z Nového Zélandu pred mnohými rokmi. Vďaka našej spolupráci s dobrovoľníckou organizáciou SVET Ukrajina k nám prišlo celkovo viac ako 150 dobrovoľníkov z 33 krajín – od Spojených štátov po Japonsko, – hovorí pán Alexander.
– Je mi to veľmi ľúto, ale kvôli nepochopeniu toho, čo sme robili, prečo a aké sú dôsledky tejto práce pre spoločnosť – sme museli expedíciu zastaviť. Úprimne dúfam, že problémy, ktorým čelia, sa v budúcnosti vyriešia a budeme pokračovať, – zdieľa s nami Alexander Dzembas.
Projekt realizovaný na hrade Nevytsky nepočíta s jeho obnovou, ale iba s odstránením pamätníka z havarijného stavu. V prvom rade – obnova striech na dvoch vežiach s cieľom zabrániť ďalšiemu ničeniu hradných múrov. Plánuje sa, že centrálny Donjon bude funkčný. Podľa odborníkov úplná obnova takéhoto zariadenia by mohla stáť až 10 miliónov eur, týchto čísel by ste sa však nemali báť, pretože ide o postupnú činnosť. Aby ste to však mohli urobiť, musíte mať všeobecný koncept práce a štruktúru, ktorá sa o pamiatku postará.
Už sme začali s inštaláciou hlavnej veže Donjon a výstavbou vyhliadkovej plošiny. Je to dosť náročný proces, pretože práce sa vykonávajú vo výške asi 15 metrov. Všetko sa robí ručne bez žeriavov, len pomocou výťahov. Poveternostné podmienky nás tiež veľmi netešia. Túto úlohu však plánujeme dokončiť do konca roka. Tím pracovníkov pozostáva z približne 16 – 18 majstrov, všetci sú našimi zakarpatskými profesionálmi. To, čo teraz robíme v Nevytsky, je len malá časť potrieb, pretože robíme iba pohotovostné práce, ktoré jednoducho nedovolia úplné zničenie zariadenia. Všeobecne existuje veľa kritických situácií – vonkajšie aj vnútorné steny sú vo veľmi zlom stave. Takže je tu veľa práce, ako sa tomu hovorí, „nedokončený okraj“. Bohužiaľ, naše stredoveké budovy sú v zlom stave a stav nie je veľmi priaznivý na ich zachovanie, – hovorí Taras
Po rozpade Sovietskeho zväzu bol Alexander Dzembas svedkom komisie, ktorá rozhodovala o osude pamätníka. Bolo potrebné urobiť jeho predpokladanú hodnotu. Jeden z expertov navrhol „zmerať objem použitého kameňa na pamätníku, porovnať ho s objemom susedného lomu a tak sformovať hodnotu objektu“.
Veľmi sa bojím o pamiatky , pretože veľa ľudí si myslí, že by sa z nich mali stať reštaurácie, hotely a ďalšie. Treba si ale uvedomiť, že toto je minulé storočie – doslova aj obrazne. Svet dnes bojuje za zachovanie autenticity toho, čo prežilo do našej doby. Iba tak existuje šanca, že ich naši potomkovia uvidia, – hovorí Alexander.
Archeológ by chcel nielen študovať, ale aj pamiatku uchovať.
Ako vedci budeme študovať a uchovávať vedomosti, ale predmety sa musia zachovávať. Bohužiaľ, máme obrovské problémy s budúcnosťou pamiatok na Zakarpatsku. Chodime, sme hrdí, hovoríme na konferenciách a nemáme štruktúru, ktorá by sa o ne postarala. Zdôrazňujem hanebný fakt, Zakarpatská oblasť je jediná na Ukrajine, ktorá nemá žiadnu historicko-architektonickú ani historicko-kultúrnu rezervu. Žiadnu! A to je náš postoj k nášmu dedičstvu. Rezerva nie je iba podmienená palisáda okolo budovy, ale sú to špecialisti, historici, architekti, reštaurátori, manažment pre rozvoj turistických zariadení. Často počúvame o ekonomických problémoch. Ale! Po rozpade ZSSR v oblasti Ľvova boli 2 historické a kultúrne rezervy, teraz sú ich šesť. Z toho je potrebné vyvodiť závery pre orgány, parlamentný zbor. Sme povinní uchovať tieto pamiatky našich potomkov v autentickej podobe, – zdôrazňuje Alexander Dzembas.
Mimochodom, na Slovensku sú reštaurátorské práce dvakrát lacnejšie ako tie naše. V dôsledku toho je pravdepodobnejšie, že darcovia podporia dva projekty tam ako jeden u nás. Takže je tam dobre zavedená práca v oblasti kultúrnych, historických a architektonických rezerv, ktoré zaisťuje transparentnosť a otvorenosť. Posilnila sa aj štátna kontrola záchrany pamiatok.
Užhorodčan Ivan Ilko študoval na Národnej akadémii výtvarných umení v Kyjeve, na fakulte architektúry. Neskôr si uvedomil, že virtuálna architektúra ho láka viac ako skutočná architektúra a začal hľadať univerzitu, kde by sa mohol téme venovať profesionálne, ale nie s programovacím prístupom, ale tvorivým. Z dvoch univerzít, ktoré pripravujú odborníkov v tejto oblasti v Európe – Dánska a Talianska, on si vybral Kodaň, kde vyštudoval Fakultu vizuálneho dizajnu, hier a médií, tohto roku.
Tému svojej diplomovej práce vybral si sám. Ivan sa rozhodol, že chce uskutočniť rekonštrukciu Nevytského hradu v hernom prostredí, počas jeho rozkvetu, na začiatku XVI. Vďaka tomu Ivan obhájil diplom a dostali sme plnohodnotnú hru, v ktorej môžete behať, skákať a ponoriť sa do vtedajšej atmosféry. Je dôležité poznamenať, že takéto projekty zvyčajne realizujú veľké spoločnosti a tu iba jedna osoba.
– Keď som si vyberal tému dizertačnej práce, chcel som vytvoriť projekt, ktorý by bol nielen dobrým príkladom pre moje portfólio, ale aj niečím, čo by mohlo spoločnosti pomôcť. Naozaj milujem Nevytsky hrad a vždy, keď navštívim Užhorod, určite ho navštívim . A potom som tam jedného dňa v zime prišiel, znova som sa na to pozrel a pomyslel som si: prečo to neurobiť v hernom prostredí ako rekonštrukciu. Vždy ma zaujímalo, ako to kedysi vyzeralo, ale teraz to, bohužiaľ, nikto nerieši. Každým rokom sa to čoraz viac rúca, – hovorí Ivan.
Podľa Oleksandra Dzembasa existujú niektoré dôležité fakty o Nevytskom:
Archeológovia tvrdia, že Nevytsky hrad existoval už v 13. storočí. Aspoň kruhová veža donžon. Jedná z najstarších pamiatok hradnej architektúry na Zakarpatsku.
Existujú tri obdobia stavby hradu: prvé – XIII. storočie; druhé – s príchodom Drugetovcov v XIV storočí; tretie – dokončenie formovania architektonického súboru hradu v XV storočí.
Od polovice XV. storočia bol hrad zásobovaný vodou. Čo je dôležité, voda v ňom išla zdola nahor. Použil sa tu zákon spojených nádob, ktorý bol objavený 2 storočia po tom, čo tu bol celkom empiricky zavedený. Vedci však našli analógie. Keď prišli k tomuto objavu na Nevyskom, zhruba v rovnakom čase, boli rovnako zmätení vedci z Nemecka, ktorí skúmali hrad Blankenheim. Sú to jedinečné veci, ktoré svedčia o mocných nemeckých osadách, ktoré sa v tejto oblasti nachádzali. Väčšina z nich boli remeselníci. Vedci tvrdia, že majstri, ktorí postavili hrad v Nemecku, uplatnili svoje vedomosti aj tu.
Most je vždy slabým miestom hradu, ale Nevytsky mal dva. Alexander Dzembas to vysvetľuje skutočnosťou, že majitelia hradu v XV. storočí sa počas výstavby ponáhľali a na urýchlenie stavby vytvorili jeden hlavný a jeden dočasný most.
* V čase uverejnenia článku bola druhá veža už hotová.
Text a foto: Rosana Tuzhanska, Varosh
Video: Yuriy Gotra
Tento materiál poskytol Ústav pre stredoeurópsku stratégiu s podporou Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Jeho vznik bol umožnený úprimnou podporou amerického ľudu prostredníctvom Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Za obsah produktu zodpovedá výlučne Stredoeurópsky inštitút pre stratégiu a nemusí nevyhnutne odrážať názory USAID alebo vlády USA. Reprodukcia a použitie akejkoľvek časti týchto produktov v akomkoľvek formáte vrátane grafického, elektronického, kopírovania alebo použitia iným spôsobom bez náležitého odkazu na pôvodný zdroj je zakázané.