„Yovnopot kivanok!“ – Zakarpatia sú niekedy na stretnutí zdravia maďarským spôsobom. V miestnej kaviarni si môžete priať „dobrú chuť “, tak isto aj v slovenčine. Počas rozhovoru medzi dvoma „gazdmi“(„hlava rodiny“) občas počuť aj rumunské, nemecké alebo poľské slová. A existujú zakarpatské rodiny, v ktorých hovoria iba po maďarsky, po slovensky alebo po rumunsky. A toto je ďalšia vlastnosť multikultúrneho Zakarpatia.
V septembri 2017 Ukrajina prijala nový vzdelávací zákon, ktorý okamžite vyvolal veľa diskusií, najmä o článku 7 tohto zákona. Aj 16. júla tohto roku začal na Ukrajine platiť zákon o štátnom jazyku.
Ako sa uplatňuje zákon „O vzdelávaní“ na zakarpatských školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín? Aký bol ich prvý rok reformy vzdelávania? Či majú možnosť sa realizovať na Ukrajine na rovnakej úrovni ako ostatní občania štátu?
Dozvedeli sme sa o tom na niekoľkých stredných školách v regióne, kde je vzdelávací proces vedený v maďarčine, slovenčine a rumunčine.
* * *
Pána Jana Pohanycha zbožňujú študenti odbornej strednej školy I-III ročníkov №4 v Užhorode s hĺbkovým štúdiom slovenského jazyka.
On učí triedy na základnej škole a vyučuje slovenské čítanie. Hodiny sa konajú formou hry, zakaždým, učiteľ má niečo, čím študentov zaujme.
Jan je spisovateľ, doktor filológie a filozofických vied. Ministerstvo školstva SR vysiela učiteľov slovenčiny do Užhorodu každé 4 roky. Škola v súčasnosti zamestnáva päť slovenských učiteľov.
– Do Užhorodu som prišiel po víťazstve v ministerskej súťaži Slovenskej republiky. Venujem sa tu pedagogickej a vedeckej činnosti, píšem knihy. Mám veľmi rad študentov, pretože aj sám mám štyri vlastné deti. Celý môj život je spojený s deťmi.
Slovenský učiteľ vyštudoval Trnavskú univerzitu, absolvoval kurz tvorivej dramatiky a je doktorant. Pracoval na Prešovskej univerzite a súčasne študoval slovenské menšiny v zahraničí. On tiež pochádza zo Zakarpatska. Jeden dedko žil v dedine Negrovets, druhý – v Roztoke v okrese Mizhhirya.
V Užhorode Jan píše učebnice, rozprávky a natáča filmy. Zapája deti do práce. Jeho študenti sa teda stali ilustrátormi knihy „Legendy 4. školy“. Publikácia sa dostala dokonca do Knihy rekordov Ukrajiny. Pracovali na nej najväčší počet detí (39 juniorských študentov) a tiež slávni zakarpatskí umelci.
– Človek musí vždy zostať človekom. Takto by sa malo aj s deťmi zaobchádzať. Od malička sa im snažím vštepovať také hodnoty. Známky nie sú hlavné. Je potrebné naučiť študenta vyhľadať informácie a pochopiť, kde ich môže použiť.
Rovnaké zásady vzdelávania dnes podporuje nový vzdelávací systém na Ukrajine. Normy zabezpečujú integráciu predmetov a hravý prístup k učeniu. Pán Yan dáva študentom príležitosť vyjadriť svoje názory, počuť ostatných, komunikovať a kriticky myslieť. Zároveň s deťmi komunikuje výlučne v slovenskom jazyku.
Ale hodiny v národnom jazyku sa konajú iba na primárnom stupni . Od 5. ročníka na užhorodskej škole №4, ktorá je účastníkom ministerského experimentu na celej Ukrajine, sa zaviedlo bilingválne vzdelávanie – v ukrajinčine a slovenčine. Škola teda spĺňa ustanovenia cestovnej mapy pre implementáciu článku 7 nového ukrajinského zákona „O vzdelávaní“, ktorý sa zameriava na zabezpečenie riadneho zvládnutia štátneho jazyka všetkými študentmi a zaručuje právo na vzdelanie v ich rodnom jazyku a jeho štúdium.
– Študenti užhorodskej slovenskej školy však nemajú problém so zvládnutím štátneho jazyka. Takmer všetci študenti žijú v meste a doma hovoria po ukrajinsky. Rodičia posielajú svoje deti do tejto školy častejšie, keď má niekto z rodiny etnické slovenské korene a chce, aby sa dieťa naučilo tradície a jazyk. Alebo ju majú v úmysle poslať po škole na slovenské univerzity.
Daria Maksutova-Greškulyč prihlásila obe svoje deti do 4. školy. Tento rok Vesna skončila 4. ročník a Jovan prvý. Otec školákov je slovenského pôvodu , dnes žije a pracuje v Trnave, deti ho navštevujú na prázdninách. Darjina práca je spojená aj s častými zahraničnými pracovnými cestami. Pred niekoľkými rokmi dokonca vznikla otázka, či sa rodina presťahuje do trvalého bydliska na Slovensku. Plány rodičov sa zmenili, ale oni nevylučujú možnosť slovenskej budúcnosti pre detí, preto je výber školy logický.
– Doma hovoríme po rusky, s niektorými starými rodičmi po ukrajinsky, a s mojím starým otcom zo Slovenska sme hovorili po slovensky. V skutočnosti je tento jazyk pre nás jednoduchý. Rozumieme tomu, počujeme to z rádia, sledujeme slovenské televízne kanály, používame ho pri prekračovaní hranice. Ale chcel by som, aby to deti vlastnili od malička. Štyri roky sa všetky predmety na škole vyučujú v slovenskom jazyku, s výnimkou anglického a ukrajinského jazyka a literatúry. A je veľmi dobré, že deti budú vedieť iný cudzí jazyk.
Vesni sa dalo ľahko študovať na základnej škole. Celý 4 roky jej triednou učiteľkou bola Svetlana Surova z Michajlovca. S matematickými výrazmi a názvami slovných druhov to bolo náročnejšie, ale dievča úspešne zvládlo záverečnú skúšku. Absolventke bude chýbať prvý učiteľ. Od budúceho školského roku budú všetky predmety vyučovať rôzni učitelia v ukrajinčine. Slovenčina sa bude študovať ako samostatná disciplína. Vesna po ukončení štúdia absolvuje externú skúšku v ukrajinčine.
– Môj najobľúbenejší predmet bolo „Výtvarné umenie“. Milujem slovenský jazyk. Existuje veľa podobných slov ako u nás. A najvtipnejšie slovo je lyžica. Doma hovorím po rusky, s kamarátkami po ukrajinsky, viem rozprávať po slovensky, a stále sa učím po anglicky, pozerám v ňom karikatúry.
Vesnov brat Jovan má 7 rokov. Rovnako ľahké je prepínanie z jedného jazyka do druhého. Slovenský jazyk považuje za najľahšiu disciplínu v škole. Jeho obľúbeným predmetom je „slovinské písanie“, ale s domácimi úlohami, priznáva Jovan, stále mu často pomáha matka.
– Naša učiteľka sa volá pani Eva. Je prísna, ale dobrá ako babička. Ona hrá na gitare, učíme s ňou piesne. Dáva mi slniečko za dobrú prácu. Toto sú známky, ktoré sme mali na prvom stupni. Za dobré správanie som dostal aj slnichki. To je, keď na hodinách nekričíte a nehráte neustále Beyblade(detská hračka, – vyd.).
* * *
A toto je ďalšia škola s vyučovacím maďarským jazykom v dedine Velyka Dobron okresu Užhorod. Teraz sú prázdniny a prebiehajú opravy, ale riaditeľ Jozef Cantor láskavo súhlasil, že sa s nami stretne, absolvuje prehliadku a porozpráva o nej.
Ako prvé si v hale všimneme zaujímavý objekt. Starý zvon z miestneho kostola sa nejako tu objavil a nie je uložený v múzeu, ale plní veľmi praktickú náhradnú funkciu – keď nie je elektrina, upozorňuje deti na začiatok a koniec vyučovacích hodín. Vzácny zvon v maďarčine označený, že ho vyrobil majster Ferenc v Budapešti a uplne si zaslúži status symbolu školy.
Stojany a plagáty strednej školy Velykodobronskej I-III ročníkov oznamujú národnosť účastníkov vzdelávacieho procesu. Všade – nápisy v maďarčine, kresby, výšivky s ľudovými motívmi, dokonca aj slová hymny Maďarskej republiky. Hneď vedľa je štátna hymna, ktorá nám pripomína, že sme stále na Ukrajine.
Vzdelávací proces na škole sa uskutočňuje v maďarskom jazyku, ale podľa programu a učebných plánov Ministerstva školstva a vedy Ukrajiny. Podľa Jozefa Kantora je 95% učebníc preložených do maďarčiny.
Na rozdiel od svojich rovesníkov v ukrajinských školách miestne deti dodatočne študujú maďarský jazyk a literatúru a tiež voliteľné 7. – 9. ročníka predmetu „Dejiny maďarského ľudu“, ktoré tiež schválilo ministerstvo školstva a vedy Ukrajiny. Historik Jozef Josypovič sa však sťažuje, že počet hodín pre túto disciplínu každým rokom klesá. Namiesto toho sa čoraz viac pozornosti venuje štúdiu ukrajinského jazyka.
Niekoľko stredných škôl na Zakarpatsku sa zúčastňuje regionálneho experimentu „Hĺbkové štúdium ukrajinského jazyka v 5. až 9. ročníku na stredných školách s vyučovacím maďarským jazykom“ a implementuje Koncepcie Ministerstva školstva a vedy Ukrajiny „Nová ukrajinská škola“.
Pre tieto inštitúcie boli vydané špeciálne učebnice, vybavené didaktickým materiálom, modernými učebnými pomôckami. Podľa odboru školstva a vedy Zakarpatskej regionálnej štátnej správy bolo v roku 2018 na náklady dotácie zo štátneho rozpočtu a finančných prostriedkov, poskytnutých na realizáciu Programu rozvoja vzdelávania na Zakarpatsku na roky 2013 – 2022 realizovaných 54 učební ukrajinského jazyka, zakúpené pre stredné školy stupňa I-III s vyučovacím jazykom národnostných menšín v celkovej výške 8220,5 tisíc UAH. Na náklady regionálneho rozpočtu bol zakúpený nábytok pre tieto kancelárie v hodnote 274,1 tisíc UAH. Na náklady regionálneho rozpočtu bol zakúpený nábytok pre tieto kancelárie v hodnote 274,1 tisíc UAH. Okrem toho boli pre štát zo štátneho rozpočtu vyčlenené významné dotácie na nákup didaktických materiálov a vybavenia učební v ukrajinskom jazyku. V rokoch 2017 – 2018 ministerstvo školstva a vedy Ukrajiny centrálne poskytlo inštitúciám všeobecného stredného vzdelávania vyučovacie jazyky národnostných menšín v dvojjazyčných terminologických slovníkoch. Maďarské školy teda dostali 12 720 výtlačkov, rumunské – 2 241, ruské – 1248.
Novinkami sa pýši aj Velykodobronská škola. Jozef Cantor ochotne demonštruje upravené učebne s najnovšou technológiou, doskami a projektormi. Hovorí, že za 29 rokov svojich pedagogických skúseností si také financovanie nepamätá a že nikdy predtým nesníval o trendových doplnkoch. Reforma školstva fungovala. 69 prvákov z Velkodobronska, ktorí celý rok študovali podľa programu Novej ukrajinskej školy, úspešne prestúpili na druhý stupeň, a odišli na prázdniny, a učitelia analyzujú inovácie. Pracovali sme na nových učebných osnovách a plánoch, testovali sme integrované predmety a hlavnou vecou, ktorú si všimajú, je nový vzťah medzi študentmi a učiteľmi, ako aj medzi učiteľmi a rodičmi. Všetky učebné materiály pre druhý stupeň sa chystajú doraziť. Ďalšou inováciou pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín je pridanie hodín učenia ukrajinského jazyka.
Anna Voitovyč má 11 rokov. Prestúpila do triedy 6-A. Dievča hovorí pomaly po ukrajinsky so silným maďarským prízvukom. Doma komunikuje so svojou matkou po maďarsky, jej otec je dvojjazyčný a iba s ukrajinskými hovoriacimi rodičmi svojho otca si precvičuje jazyk krajiny, v ktorej žije. V dedine a s priateľmi používa iba maďarský jazyk.
Avšak Anin obľúbený predmet v škole je „ukrajinský jazyk a literatúra“. Zdôraznila ho, pretože miluje a váži si svoju učiteľku Svitlanu Ivanivnu. Ale z básnikov sa najviac páči Maďar Sandor Petofi.
Dievča si ešte nevybralo svoje budúce povolanie, ale určite vie, že po ukončení školy pôjde na univerzitu. Spolu s rodičmi sa rozhodne, či to bude ukrajinská vysoká škola alebo maďarská.
Jedným z dôvodov veľkého počtu etnických Maďarov študujúcich v zahraničí, je pomerne slabá znalosť ukrajinského jazyka. Počas jednej z návštev Zakarpatska ministerka školstva a vedy Lilia Hrynevych poznamenala, že v roku 2018 viac ako 70% absolventov národnostných menšín neabsolvovalo externú skúšku z ukrajinského jazyka. Často sú však úspešní v iných disciplínach.
Jozef Cantor uvádza príklad toho, ako syn jeho známeho pred niekoľkými rokmi získal na Externej skúške z fyziky 194 bodov, ale zároveň nemohol úspešne absolvovať skúšku z ukrajinského jazyka . Vďaka tomu zahraničná univerzita získala silného nádejného fyzika.
Práve pre tých študentov, ktorí študujú na školách s vyučovacím jazykom, ktorý nie je súčasťou skupiny slovanských jazykov, Ministerstvo školstva a vedy Ukrajiny v roku 2019 znížilo hraničnú hodnotu pre absolvovanie testu na 14 testovacích bodov v ETI z ukrajinského jazyka a literatúry. U zvyšku študentov domácich škôl to bolo 23. Podľa Jozefa Cantora sa tým výrazne zlepšila úspešnosť.
Podľa pani Hrynevyčovej „zníženie hranice je adaptačný krok a vôbec nerieši hlavný problém – absolventi ukrajinských škôl neovládajú štátny jazyk. A to je veľká výzva. “.
Celkovo tento rok školu absolvovalo spolu 42 študentov. Prvýkrát mohli externí absolventi absolvovať internú štátnu záverečnú atestáciu (STA). Ide o študentov stredných škôl, ktorí nemajú v úmysle nastúpiť na vysoké školy, väčšinou oni zostávajú v dedine a zaoberajú sa hospodárstvom.
Zvyšných 24 študentov prešlo externým hodnotením. Podľa neoficiálnych informácií neprekročili prah ukrajinského jazyka a literatúry iba 4 študenti školy. Je to oveľa lepší ukazovateľ, než vtedy, keď boli požiadavky na vypracovanie externého hodnotenia prísnejšie, – hovorí riaditeľ.
– V priemere 35-40% našich absolventov pokračuje vo vzdelávaní na vysokých školách. Viac ako polovica z nich vstupuje na univerzity v Maďarsku. V oboch krajinách sa hlásia deti. Robila to aj moja najmladšia dcéra pred 5 rokmi. Teraz študuje na Užhorodskej národnej univerzite na lekárskej fakulte. A staršia pracuje na našej škole, vyučuje ukrajinský jazyk.
Jozef Cantor sa sťažuje, že deti chcú učiť ukrajinský jazyk, ale škola nevyhnutne potrebuje učiteľov filológie. Momentálne sú dve voľné miesta, takže nie je možné rozdeliť triedy do skupín pre lepšie zvládnutie učiva. Zamestnanci sa nedoplňujú kvôli tomu, že na Filologickú fakultu nastupuje málo absolventov škôl z dôvodu konkurencie so školami v ukrajinskom jazyku. Certifikovaní špecialisti z iných osád neprejavujú vôľu zamestnať sa vo Velkej Dobroni, pretože si to vyžaduje presťahovanie do dediny.
Riaditeľ nespochybňuje skutočnosť, že všetci jeho študenti musia ovládať ukrajinský jazyk a byť konkurencieschopní na domácom trhu práce. On osobne nastolil túto otázku na stretnutí s ministerkou školstva a vedy Liliou Hrynevyč, ktorá na jar navštívila Velykodobronskú školu. Absolventi tu spolu s dvoma stovkami svojich rovesníkov z niekoľkých ďalších škôl v Zakarpatí absolvovali kurz prípravy na EIT z ukrajinského jazyka a literatúry v jazykových táboroch s názvom „BombeZNO“. Tento rok ich usporiadalo ministerstvo spolu s mimovládnou organizáciou „Osvitoria“ a GoGlobal (s finančnou podporou projektu „Fínska podpora reformy ukrajinskej školy“ a Európskej únie).
– Každý vie, ale málokto o tom hovorí. Je potrebné vytvoriť samostatnú podskupinu na Užhorodskej národnej univerzite na Katedre ukrajinského jazyka a literatúry pre absolventov rumunských a maďarských škôl. Oni musia mať dvojjazyčné školenie. Druhým problémom je, že väčšinou ukrajinsky hovoriace deti vstupujú do ukrajinského jazyka. Preto je pravdepodobnejšie, že oni majú väčšiu šancu , ako etnickí Maďari. Je tiež potrebné, aby znížili vstupnú hranicu pre vysoké školy alebo aby prednostne prijímali absolventov týchto škôl. Potom o 5-6 rokov budem mať zamestnancov.
* * *
Farebná dedina Solotvino, okres Tyachiv, sa nachádza takmer na hranici s Rumunskom. Vedie pozdĺž rieky Tisy. Na druhom brehu je rumunské mesto Sighetu Marmatsia. Prevažná väčšina obyvateľov ukrajinskej dediny sú Rumuni. Zároveň hovoria pomerne ľahko po ukrajinsky.
V Solotvyne lýceum – internát M. Eminescu s vyučovacím rumunským jazykom predmety sa vyučujú v národnom jazyku. V tomto roku všetkých 15 absolventov absolvovalo externú skúšku z ukrajinčiny. Samozrejme, zníženie prahov pomohlo, priznáva riaditeľka Andriana Pop, pretože minulý rok skúšku neurobilo 7%. Napriek tomu, lýceum je hrdé na svoju vysokú úspešnosť. Študenti sú víťazmi súťaží, vzdelávacích súťaží a Malej akadémie vied.
– Pravdepodobne tajomstvo – v šikovne vybranom tíme učiteľov, ktorí pracujú na čiastočný úväzok a pokračujú prácovať v lýceu, iba ak preukážu svoj úspech. Majú záujem sa snážiť, – hovorí riaditeľka.
Pedagogickými zamestnancami inštitúcie sú predovšetkým mladí učitelia, ktorí hovoria po rumunsky aj po ukrajinsky. S personálom nie sú problémy. Sú pripravení samostatne rásť, starať sa o svoje schopnosti a s radosťou učia deti.
Minuloročná absolventka lýcea Amalia Popovič študuje humanitné vedy v zahraničí. Dievča vstúpilo na ukrajinské oddelenie filologickej fakulty Sučavskej Univerzity Stefana cel Mare v Rumunsku. V tomto regióne žije veľa etnických Ukrajincov a Rumunsko pre nich pripravuje filológov, ktorí budú pracovať v miestnych školách.
Amalina voľba je diktovaná objektívnymi dôvodmi: ona bude špecialistkou na ukrajinčinu a angličtinu a získa európsky diplom. Poskytuje právo na zamestnanie v krajinách Európskej únie. Ale po ukončení štúdia sa dievča plánuje vrátiť na rodné lýceum ako kvalifikovaná učiteľka. Chce učiť deti jazyky, ukázať krásu ukrajinčiny, farbu rumunčiny, dôležitosť angličtiny. A zaviesť multikulturalizmus na vlastnom príklade.
* * *
Podľa sčítania ľudu z roku 2001, v Zakarpatskej oblasti žije viac ako 100 národností. Najväčší počet sú Ukrajinci (80,5%), nasledujú Maďari (12,1%), Rumuni (2,6%), Rusi (2,5%), Rómovia (1,1%), Slováci (0, 5%), Nemci (0,3%), ako aj Bielorusi, Židia, Poliaci, Arméni atď. V rodinách sa mieša ešte viac krvi rôznych národov a to nebráni každému žiť, vytvárať si priateľstvá, mať rodiny, sláviť sviatky, komunikovať v rôznych jazykoch.
Zakarpatsko bolo historicky súčasťou mnohých štátov. Hranice rozdelili územia, ľudia však naďalej žili na svojej pôde a rešpektovali etnickú príslušnosť.
Najzápadnejší región Ukrajiny v súčasnosti hraničí so štyrmi európskymi krajinami. Jazyk každej susednej krajiny možno počuť v zakarpatských mestách a dedinách. Aby národnostné menšiny mohli podporovať, študovať a rozvíjať svoju kultúru, tradície, zvyky v Zakarpatskej oblasti, fungujú národné kultúrne spoločnosti a na 118 všeobecných stredných školách pre 20 853 študentov sa vzdelávanie uskutočňuje v ich rodných jazykoch.
Кількість закладів освіти з навчанням мовами національних меншин. Дані департаменту освіти і науки Закарпатської обласної державної адміністрації
Zakarpatská oblasť je jedným z regiónov, kde sa významná časť výučby na stredných školách uskutočňuje v jazykoch národnostných menšín. Je to druhé miesto po regióne Černovice.
Питома вага учнів денних закладів середньої освіти, які здійснюють навчання українською мовою, по Західному регіону та Україні (на початок 2018/2019 навчального року; відсотків)
Najväčší počet vzdelávacích inštitúcií na Zakarpatsku, ktoré používajú maďarský jazyk. Študuje tam 16 711 študentov. Na 14 všeobecných stredných školách študuje v rumunčine 2 661 študentov a v šiestich inštitúciách 1 331 študentov v ruštine. K dispozícii je tiež špecializovaná stredná škola I-III ročníkov №4 s hĺbkovým štúdiom slovenského jazyka, kde sa pre 148 študentov základných škôl uskutočňuje výučba v slovenskom jazyku. (Zdroj – „Vzdelávanie Zakarpatska v číslach a faktoch.“ Užhorod-2018).
Розподіл учнів денних закладів середньої освіти за мовами навчання (на початок 2018/2019 навчального року; відсотків)
Tento materiál poskytol Ústav pre stredoeurópsku stratégiu s podporou Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Jeho vznik bol umožnený úprimnou podporou amerických obyvateľov prostredníctvom Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Za obsah produktu zodpovedá výlučne Stredoeurópsky strategický inštitút a nemusí nevyhnutne odrážať názory USAID alebo vlády Spojených štátov. Žiadna čas*5669ť tohto produktu nesmie byť reprodukovaná alebo prenášaná v akejkoľvek podobe alebo akýmikoľvek prostriedkami, elektronicky, fotokopírovane alebo inak, bez náležitého odkazu na pôvodný zdroj.
